V skratke

Kto by nepoznal snáď najznámejšiu ľudovú pranostiku? Každý rok čakáme či sa potvrdí a či budú Vianoce ako vystrihnuté z rozprávky. Tento deň má, ale oveľa viac významov.

Je to medzník, ktorý ukončuje čas zábav, pretože prichádza advent. Ľudia v minulosti oslavou vzdali vďaku za úrodu a nastal čas zimného pokoja. Na Katarínu sa konávali posledné tanečné zábavy pred nadchádzajúcim adventom, ktorý zakazoval tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili tento posledný večer radovánok náležite užiť. Tancovačky obyčajne končievali až za bieleho rána. Celú Katarínsku zábavu mali na starosti ženy, pretože v tento deň platilo tzv. „ženské právo“. Ženy platili za hudbu muzikantom, svojim partnerom pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali s kým budú tancovať. Iba o polnoci sa vyhlásila pánska volenka.
V živote roľníkov to bol aj deň, kedy sa definitívne zakončilo pasenie dobytka a započalo sa so strihaním oviec. Svoju mzdu dostali paholkovia, honelníci, pastieri a ak sa rozhodli, mohli aj zmeniť službu. Deň Kataríny bol podľa gazdiniek najlepším termínom na nakladanie kapusty, z ktorej je potom na Vianoce špičková kapustnica. Nedeľa po Kataríne je prvou adventnou.

Pozor na strigy

Zimné zvyky sa začínali na Katarínu, ktorá bola prvým stridžím dňom. Stridžie dni je názov dní, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december), na sv. Tomáša (21. december). Podľa mýtického myslenia sa predlžovanie nocí a krátenie dní stotožňovalo s dočasným víťazstvom tmy – zla nad dobrom – svetlom. 

V tento deň jedli ľudia cesnak a robili s ním kríže na dverách, aby boli ochránení před strigami. Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu. Na Katarínu boli zakázané ženské práce, nesmelo sa priasť ani šiť, aby sa ženám v lete pri práci na poli prsty „nezbierali“.