Šaliansky magazín

Zlatník Marek Žiak: Pri ručnej výrobe šperkov ide o precíznu robotu s individuálnym prístupom

Publikované Sala Online, 04.12.2015 - 11:20

Ku kráse neodmysliteľne patria šperky a k nim slová ako luxus a elegancia. Nie každý šperk sa však môže hrdiť aj kvalitou, o čom by vedeli zlatníci veľa rozprávať. Ak máme hovoriť o kombinácii krásy i kvality súčasne, ručne vyrábané šperky sú tou správnou voľbou.

Zlatníka, ktorý sa venuje práve ručnej výrobe šperkov, nájdeme aj kúsok od Šale, vo Veľkej Doline. Marek Žiak je zlatník s 18 – ročnou praxou, ktorý sa v súčasnosti zameriava najmä na snubné prstene a obrúčky. O svojej profesii nám prezradil viac v rozhovore.

Prečo ste sa rozhodli práve pre profesiu zlatníka?

Záujem o zlatníctvo som mal už od detstva. Raz sme boli s bratom na čerešniach u babky a on mi spomínal, že jeho spolužiak ide za zlatníka. Ja som mal pôvodne v pláne ísť za stolára, ale odkedy som počul slovo zlatník, tak už som chcel len to.

V čom je profesia zlatníka najnáročnejšia? Aké zručnosti si vyžaduje?

Človek musí mať hlavne cit k detailom. Šperk môže robiť hocikto, ale originál zlatnícke šperky na to musí mať človek cit pre detail, zručnosť a v neposlednom rade aj dostatok vstupných financií na potrebné prístroje.

Nakoľko je teda výroba šperkov náročná na technické vybavenie?

Dajú sa robiť pekné veci aj s vecami od tisíc eur a viac. Najdôležitejším prístrojom sú valcovačky, s tým sa upravuje materiál. Ostatné vybavenie už nie je tak finančne náročné. Aj keď toho technického vybavenia čo zlatník musí mať na to, aby to robil profesionálne, je dosť.

Ako je výroba šperku náročná časovo?

Keď to zoberiem z hľadiska, že si sám niečo navrhnem a chcem to vyrobiť, tak je to viac dní. Všetko závisí od toho, ako je človek už zabehnutý. Na škole mi trvala výroba šperku tak týždeň. Čím viac skúseností, tým to ide aj rýchlejšie.

Máte obľúbené šperky, ktoré robíte najradšej?

V poslednom období rád robím osádzanie kameňov. Je to práca pod mikroskopom, je tam najväčší dôraz na precíznosť. Pri tom musí byť človek ukľudnený, pretože pri tejto fáze môže byť zničený celý predchádzajúci proces výroby.

Podlieha výroba šperkov trendom?

Trendy určuje zákazník. Ja skôr preferujem jednoduchosť alebo potom extrém, ako napríklad na prsteni osadených 71 kameňov. Rád vyrábam šperky buď jednoduché alebo extrémne náročné. Mnohí malí zlatníci idú štýlom extravagantným, skôr vyrábajú umelecké výstavné šperky. Skôr by však bolo treba ísť do „komercie“, aj tá sa dá spraviť zaujímavo, dizajnovo, štýlovo. Ja sa sústreďujem v poslednom období na svadobné obrúčky, snubné prstene. V poslednom období začali ísť kaučukové náramky. Tie sú určené najmä pre pánov. Ostatným veciam sa venujem okrajovo.

Vedia ľudia doceniť ručnú prácu?

Niektorí si myslia, že ručná práca je drahá. Kvalita ručne vyrábaných šperkov je však výrazne vyššia ako u sériovo vyrábaných šperkov. Je tam individuálny prístup ku každému detailu, uchytenie kamienkov je o 70 percent kvalitnejšie. Pri sériovej výrobe sa robí s voskom, kamienky sa iba pozatláčajú a dá sa to odliať. Na pohľad je to pekné, ale kvalita tam nie je taká ako by mala byť. Pri ručnej výrobe ide o precíznu robotu s individuálnym prístupom. Ja osobne mám najlepší pocit vtedy, keď viem, že výroba šperku sa mi darila hneď od začiatku. Viem, že keď som so šperkom spokojný ja, tak budú aj zákazníci. Jednoducho musím mať vnútorný pocit, že šperk bol vyrobený na sto percent.

S akým materiálom sa vám robí najlepšie?

Biele zlato, žlté zlato.

Dielňa

Aký je v súčasnosti slovenský trh v oblasti šperkov? Predáva sa kvalita?

Ak chce zákazník kvalitu, osobne odporúčam určite ručnú výrobu. V zlatníctvach sú aj slovenské výrobky, je ich však málo a je to taký starý štýl. Takmer všetko sa vozí z vonku, najmä z Talianska, Turecka. Sú to pekné, fúkané veci, ale životnosť a trvácnosť je kratšia. Žiaľ pri kúpe rozhoduje najmä cena. V niektorých zlatníctvach sa dá nájsť aj slovenská výroba, poznám predajňu, ktorá ponúka výrobky od rôznych slovenských zlatníkov. Ale bežne v zlatníctvach takých 80 – 90 % je dovoz. Často sa mi stáva, že takéto šperky nosia potom na opravu ku mne.

Venujete sa najmä výrobe svadobných obrúčok. Sú nevesty náročné?

Nevesty prichádzajú s nejakou predstavou, majú už niečo vyhliadnuté. Prídu väčšinou s tým, že vedia čo sa im páči, len to prípadne chcú trochu pozmeniť. Väčšina neviest sa však bojí briliantov a to kvôli tomu, že počuli alebo čítali, že často vypadávajú. Ak však kúpia šperk od zlatníka, ten automaticky za šperk ručí aj v tejto oblasti. Ak sa šperku niečo stane, tak zlatník ho opraví na vlastné náklady v rámci reklamácie. Len mnohí zákazníci majú negatívne skúsenosti s predajcami, ktorí im reklamácie nechcú uznať. Aj preto je lepšie mať kontakt priamo so zlatníkom. Určite platí pravidlo, že meno sa buduje dlho, ale dá sa zničiť za chvíľu.

A aký sú páni, ktorí hľadajú darček pre dámy? Vedia čo chcú alebo si nechajú odporučiť?

Väčšinou prídu tak, že manželka už niečo pozerala a vedia čo sa tej dáme konkrétne páči. Chcú niečo, čo už niekde videli.

Aké máte plány do budúcnosti, je toto pre vás celoživotná profesia?

Tie roky sa do človeka dosť zahryznú, ono to v človeku zostane. Samozrejme, keby sa mi niečo stalo napríklad s rukou, určite by som sa tomu musel prispôsobiť a vymyslieť niečo nové. Ale inak je to na celý život. Mňa baví ten kľud pri výrobe, precíznosť, kreativita. Mám bývalých spolužiakov, ktorí sa tomu samozrejme prestali venovať. Z celej triedy sme v tomto fachu zostali dvaja – traja. Buď to človek vzdá po škole alebo sa tomu bude venovať už celoživotne. V minulosti som chcel navrhovať vlastné šperky, mal som ich kopec nakreslených. Potom som sa zamestnal v jednej firme v Nitre, ktorá vyrábala šperky, pásová robota. Teraz by som sa k navrhovaniu vlastných šperkov rád vrátil. Dáva to človeku dobrý pocit, že vytvoril niečo nové. Zlatník potrebuje aj niečo svoje, svoj rukopis.