Dnešný veľkonočný pondelok sa v žiadnej domácnosti nezaobišiel bez vajíčok. Či už tých zdobených určených pre radosť alebo tých na veľkonočnom stole so šunkou a chrenom.
Vajíčko ako také je jedným zo základných symbolov Veľkej noci. Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období.
Techník na zdobenie kraslíc je viacero, môžeme hovoriť o 5 – 6 základných technikách. Prvé boli maľované vajíčka. V minulosti pred vznikom umelých farbív sa používali na farbenie kraslíc prírodné materiály, v ktorých sa škrupiny vajíčok vyvarili. Farby síce neboli také sýte ako sú dnes pri použití anilínových farieb, mali však pomerne široké spektrum. „Jednou zo základných techník je aj pokrytie vajíčka rôznymi lístkami rastlín, zaviazanie gázou, vajíčko sa vyvarilo napríklad v odvare s cibuľovou šupou a lístoček sa na vajíčko prekopíroval.“, povedal Šaľan Reinald Kuna, ktorý sa zdobeniu kraslíc rôznymi technikami venuje niekoľko rokov a svoje skúsenosti rád odovzdáva aj ostatným.
Jednou z najstarších slovenských ozdobovacích techník je batikovanie. Od voskovania (t.j. nanášania farebného vosku na biele alebo zafarbené vajíčko špendlíkovou hlavičkou alebo trubičkou) sa líši tým, že vosk po ukončení práce batikovaním na kraslici neostane. „Včelím voskom sa spraví na vajíčku vzor, vajíčko sa vyvarí v cibuľovej vode a následne sa vosk z vajíčka odstráni.“, hovorí Reinald Kuna.
Reinald Kuna vystavoval svoje kraslice aj v Domčeku ľudového bývania
Voskované kraslice sú dnes často spájané s perforovaním alebo madeirovaním - vypilovaním. Ide o tie krásne obdivované kraslice, ktoré sú ako čipka. Západ a stred Slovenska sa zasa zaoberal inou technikou - vyškrabovaním. Známa bola od druhej polovice 19. storočia. Dnes sú kraslice ozdobované touto technikou vyškrabované pomocou brúsky, v minulosti na to slúžil ostrý predmet. V rovnakej oblasti, čo malo súvis aj s vývojom drotárstva v nej, sa zvykli kraslice ozdobovať aj odrôtovaním.
V 19. storočí vznikla v mestách nová technika ozdobovania - oblepovanie rôznymi materiálmi. „V minulosti sa oblepovalo sietinou či slamou.“, dodáva Reinald Kuna.
Zdobenie veľkonočných kraslíc je obľúbenou činnosťou v mnohých domácnostiach dodnes. Rôzne techniky zdobenia si mohli deti vyskúšať aj počas viacerých podujatí, ktoré sa v Šali pred Veľkou nocou konali. „Posledné roky je v tejto oblasti dosť silný boom, používajú sa klasické techniky, zoberme si už len tú madeiru. Tvorivé práce sa rozvíjajú, ľudia objavili krásu ročných prác.“, hovorí Reinald Kuna, ktorý svoje skúsenosti v oblasti zdobenia kraslíc odovzdával šalianskym deťom aj pred tohtoročnou Veľkou nocou.
Reinald Kuna odovzdával svoje skúsenosti deťom aj v Centre voľného času