Na Slovensku sú aj v priebehu tohoročného zimného obdobia v ovzduší namerané zvýšené hodnoty prachových častíc PM10, v hodnotách presahujúcich limit stanovený z hľadiska ochrany zdravia.
„Hodnoty priemernej dennej koncentrácie PM10 (50 µg/m3, ktorá sa nesmie prekročiť viac ako 35 krát za rok), boli opakovane prekračované vo viacerých lokalitách Slovenska. Vo viacerých lokalitách navyše dochádza aj k prekračovaniu tzv. informačného prahu 100 µg/m3 PM10, čo je podmienkou pre vyhlásenie upozornenia na smogovú situáciu“, uviedla hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu životného prostredia a zdravia, vedúca Odboru hygieny regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) MUDr. Kvetoslava Koppová . Dodala, že vo všeobecnosti sa zvýšené koncentrácie PM10 v ovzduší zisťujú najmä v zime v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia vykurovaním a zvýšenými emisiami z dopravy (studený štart motorov, zvírený zimný posyp ciest a pod.).
Centrálne vykurovanie, ktoré sa realizuje diaľkovými dodávkami tepla z kotolní je využívané v prípade bytových domov, rodinné domy sú vykurované individuálne, pričom v posledných rokoch je možné pozorovať návrat k ich vykurovaniu tuhými palivami, najmä drevom. Emisie z vykurovania drevom významne prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, najmä v prízemných vrstvách atmosféry, teda v dýchacej zóne človeka.
Ďalším faktorom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére je výskyt inverzných situácií a vietor. V našich zemepisných oblastiach sa každoročne vyskytujú obdobia, kedy teplotná inverzia v údoliach a nížinách pretrváva po celý deň, i niekoľko dní za sebou. Vrstva ovzdušia nad zemským povrchom je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky, vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov vozidiel, zostávajú v dolnej vrstve ovzdušia, teda v dýchacej zóne človeka. Oblasti náročné na vykurovanie - horské doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania tuhými palivami. Dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok stanovených z hľadiska ochrany zdravia ľudí.
„ Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µm (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne môžu prenikať cez pľúcne mechúriky až do krvi. Akútne zdravotné účinky, ktoré prichádzajú do úvahy práve pri smogových situáciách, sa prejavujú vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi. Dráždenie slizníc horných dýchacích ciest spôsobuje ich silnejšie prekrvenie, čím sa vytvára priestor pre kolonizáciu vírusmi a baktériami a ich následné rozmnožovanie, ktoré môže spôsobiť akútny zápal dýchacích ciest. U alergikov môžu smogové situácie viesť k vyvolaniu astmatického záchvatu a u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu“, konštatuje k téme MUDr. Koppová.
K najcitlivejším populačným skupinám patria alergici - astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy. Zvýšenému riziku z pôsobenia znečisteného ovzdušia v takýchto situáciách sú vystavení ľudia pracujúci vo vonkajšom prostredí, napr. policajti, pracujúci pri údržbe komunikácií, prípadne športovci trénujúci vonku.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR