Spravodajstvo

Správanie a emócie detí sú rôznorodé a nie vždy nás potešia. Prejavy hnevu a agresivity sú bežným ľudským prejavom a nevyhýbajú sa ani deťom. Na rozdiel od nich dospelí dokážu svoje vnútorné prežívanie obyčajne viac kontrolovať.

 

Rodičia zostávajú správaním svojich detí často prekvapení, skúseností je málo a tak sa mnohí rodičia učia za pochodu. Spoločnosť pre predškolskú výchovu – región Šaľa, Jana Feketeová a MC Mamy mamám zorganizovali prednášku, ktorá rodičom či učiteľom priniesla užitočné informácie o tom, ako negatívne emócie detí zvládať a ako ich prejavom rozumieť. Prednáška sa konala včera, v bábkovej sále Domu kultúry s odborníčkou Mgr. Katarínou Kernovou.

 

 

„Pani Kernovú sme už pozývali na jeden seminár, ktorý Spoločnosť pre predškolskú výchovu každoročne realizuje pre učiteľky materských škôl. Učiteľky si ju už zažili a práve z toho seminára a z reakcií pani učiteliek vzišla myšlienka zavolať si ju ešte raz. Už sme len museli nájsť tému, ktorá by vyhovovala nielen učiteľkám, ale aj rodičom a širokej verejnosti.“, povedala Žaneta Gužíková zo Spoločnosti pre predškolskú výchovu – región Šaľa.

 

Na prednáške sa podieľala ako Spoločnosť pre predškolskú výchovu, tak i Materské centrum Mamy mamám a Jana Feketeová. „V rámci Spoločnosti pre predškolskú výchovu ja riešim aktivity najmä pre učiteľky materských škôl, ale cieľom je aby sa organizácie a ľudia spájali. Chceme naše aktivity posúvať ďalej a rozširovať.“,  dodala Žaneta Gužíková.

 

Prejavy hnevu u detí pozná snáď každý rodič. Ak má dieťa sklony k agresívnemu správaniu, je na rodičoch, aby mu ukázali, ako sa s negatívnymi pocitmi vysporiadať. A nie vždy je to jednoduché. „Predpokladám, že každá jedna z nás má túto skúsenosť, patrí to k detstvu. Ja som počula rôzne myšlienky a praktiky ako zvládať detský hnev a tiež som niektoré vyskúšala. Pri prvej som zistila, že to nebude fungovať. Keď ma dieťa nahnevalo a buchlo sa napr. o zem, zobrala som ho do svojej izbičky a nechala, nech sa upokojí s tým, že potom sa o tom porozprávame. Lenže prišlo k tomu, že som do izby prišla a malá si kreslila, spievala, takže ona vôbec nerozmýšľala nad tým, čo spravila. Tak som vyskúšala inú metódu. To sa mi stalo nedávno, dokonca v jednom obchode. Malá sa buchla o zem a kričala. Ja tým, že hrám divadlo, tak napriek tomu, že to bolo v obchode, som spravila to isté čo ona. Malá zostala vydesená a povedala mi – mamina poď, ja sa za teba hanbím. Hovorím vidíš, ako to vyzerá, keď sa ja za teba hanbím.“, povedala s úsmevom o svojich skúsenostiach jedna z organizátoriek podujatia a zároveň mama dvoch dcér, Jana Feketeová.

 

Inšpiráciu hľadajú rodičia často nielen zo skúseností od rodiny a kamarátok, ale aj od odborníkov. Metód ako vychovávať deti a ako zvládať ich prejavy je viacero. „Mne sa páči kniha od Kevina Lemana - 5 dní, ktoré zmenia vaše dieťa. Založené je to na myšlienke, že stačí niečo deťom povedať raz a viac im to neopakovať, aj keď dieťa nespraví čo od neho chceme. Ale potom ak chce dieťa niečo od nás, tak mu nedať a povedať – napríklad ja som chcela, aby si si upratala izbičku, ty si to nespravila, tak kakao dnes nebude. Dieťa si to časom začne uvedomovať a rozmýšľať nad tým. Naša malá sa zo začiatku búrila a mala prejavy hnevu, teraz to už však funguje.“, povedala o svojich skúsenostiach Jana Feketeová.

 

Prednášky sa zúčastnili ako pedagógovia tak i rodičia zo širokej verejnosti. A aké sú podľa skúseností pedagógov prejavy hnevu detí v materskej škole? „Keď je v triede 25 detí, tie prejavy, aj hnevu, sa v kolektíve strácajú. Deti sa prispôsobia tomu kolobehu, sú vnímané ako skupina, učiteľka pracuje s kolektívom. Dieťa vidí, že svojimi prejavmi hnevu nič nedosiahne, lebo je tam ďalších 20 detí, o ktoré sa musí učiteľka starať. Prejavy hnevu u detí nie sú také výrazné v škôlke ako doma. Závisí to však aj od toho, ako metódu učiteľ používa a aký má vzťah k deťom. Ak je ten vzťah priateľský, nie sú prejavy hnevu u detí vypuklé.“, povedala Žaneta Gužíková.

 

Výchova detí je to najnáročnejšie povolanie. Organizátori plánujú v podobných prednáškach, ktoré môžu rodičom a ich deťom pomôcť, pokračovať aj naďalej.